SHA-1 a MD5 sú najznámejšie hashovacie funkcie. Hashovacie funkcie sa zväčša využívajú pri porovnávaí súborov na diaľku bez toho, aby sme presúval celý súbor a zároveň ušetrili čo najviac času. MD5 hash má 16 bytovú dĺžku, SHA-1 hash má 20 bytovú.  Ak sa hash zhodujú, znamená to, že súbory sú rovnaké. Ak sa nezhodujú, znamená to, že súbory nie sú rovnaké.  Pokračování textu →

Ide o šifrovanie použitím viacerých šifrových abecied. Môžu byť dve, tri, ale aj dvadsať. Hlavnou úlohou je vytvoriť systém, pomocou ktorého sa jednotlivé šifrové abecedy budú striedať. Ak by sme mali iba dve šifrové abecedy, tak by sme ich mohli pravidelne striedať. Pokračování textu →

Je to hebrejská šifra podobná Caesarovej šifre. Hlavným rozdielom je, že nedochádza k posunu písmen v abecede, ale prvý znak (A) je nahradený posledným (Z), druhý (B) predposledným (Y) atď. Výsledná šifrová abeceda vyzerá takto: Pokračování textu →

Caesarova šifra spočíva v posune každého znaku v zadanom slove práve o zadaný počet. Pokiaľ by sme teda zadali ľubovoľné slovo a zmysleli si že chceme posun o 5. Každý znak nášho slova by sa posunul o 5 znakov v abecede doprava. napr. „a“ by sa previedlo na písmeno „f“.

Pokračování textu →

Vigenerova šifra textu spočíva v šifrovaní textu pomocou kľúča. Text se posunie  o toľko znakov, koľko sú vzdialené jednotlivé písmena kľúča v ascii hodnote. Pokiaľ zadáme ‚ahoj‘ a  ako kľúč ‚a‘ všetky písmena sa posunú o 1  -> vznikne ‚bipk’. Ide o rovnakú metódu šifry jako ako Caesarova šifra avšak tu je pre každé písmeno v slove použité postupne každé písmenko z kľúčaa (ak je kľúč kratší ako slovo, tak sa opakuje). Pokračování textu →